Ona je imerzívna
I.
Obrovské množstvo úloh zaplavilo amygdalu. Bolo ich asi dvanásť rôznych typov, tvarov a farieb. Synestézia sa objavila na nečakanom mieste, práve vtedy keď to vôbec nebolo vhodné. Ako väčšina vecí, ktoré ju kedy napadli. Zaujímavé, že slovo nápad má tak agresívne konotácie. Akoby ju prepadol v tmavej uličke, vzal jej mobil a peňaženku a … Útoč alebo uteč. Tak ja sa radšej ukryjem. Dvanásť úloh v hlave sa sploštilo a ako lietajúci tanier a za zvukov sláčikového kvarteta odletelo do neznáma. Tmavá ulička sa rozsvietila ako chladnička v noci. Vzala si z nej mlieko, ktorým zaliala už pripravenú misku cereálií na kuchynskej linke. Na stole svietil otvorený notebook. Realita je čierna diera do ktorej padám, aby som sa udržala pri živote, pomyslela si, ale nedávalo to žiadny zmysel.
"Jsi vzhůru Avo?", ozvalo sa z pootvorenej spálne, kde cez medzeru dverí ležalo svetlé mužské torzo pod tmavou perinou.
Pozerala sa striedavo na ostré svetlo obrazovky a tlmený známy pocit bezpečia a tepla, ktorý pohľad do spálne vyžaroval. Oči jej tikali medzi dvoma svetmi.
"Poď si lehnout kotě", povedal muž z polospánku a prevalil sa na druhý bok, kým sa celý zakryl perinou až po krk. Biele miesta ľudského tela zmizli a v tme už prestali znaky človeka existovať. Zostala len štica strapatých vlasov.
Hodinky pípli polnoc. Ava vzala misku cereálii a impulzívne si sadla k notebooku. Rozklikla aplikáciu s nápisom VERSO kde svietilo 24 hodinové resumé. Klikla na ikonu s nápisom Decisions maker. Profil užívateľa Ava. Počet rozhodnutí dnešný dátum 42 112. Denný priemer u dospelého človeka 20 000 - 35 000. Tieto čísla zahŕňajú rôzne úrovne rozhodnutí, od nevedomých automatických reakcií až po úmyselné a zvažované rozhodnutia. Patrí sem všetko od toho, čo si oblečiete, čo budete jesť, ako zareagujete na konkrétnu situáciu, až po rozhodnutia spojené s prácou, vzťahmi a osobnými cieľmi. Väčšina z týchto rozhodnutí funguje na podvedomej úrovni a človek si nie je vždy plne vedomý každého z nich.
Ava sa zarazila a zostala neveriacky pozerať na to číslo. Reuploadla stránku. Profil užívateľa Ava. Počet rozhodnutí dnešný dátum 42 112. Ironicky sa usmiala a zaklapla notebook. Fuck.
II.
"Kolik že? spýtal sa Adam nad stolom s raňajkami, kde sa na nich pozerali roztekajúce sa dve volské oká ako zo surrealistického obrazu.
"Podľa dolnej hranice dvojnásobok, podľa tej najvyššej asi o jednu tretinu viac." povedala Ava a chytila hrnček s teplou kávou do rúk, ale nenapila sa. Na stole bola položený paperback.
Adam sa začítal do otvoreného odstavca.
V dokonalém světě bychom měli přístup k veškerým možným informacím, než učiníme nějaké rozhodnutí. Ten, kdo zvažuje, že si dá obložený krajíc chleba, by přesně věděl, jaké živiny obsahuje, jak chutná a jestli je bochník čerstvě upečený. Zároveň by věděl, jestli jeho tělesné zásobárny energie potřebují doplnit a zda je obložený chléb tím nejlepším způsobem, jak to udělat. Pak může člověk všechny tyhle informace porovnat a dospět k racionálnímu rozhodnutí, jestli si ten chleba dá, nebo ne.
"To je autor, ktorý to vedie. Psychiater Anders Hanse, poznáš ho?, vyrušila ho Ava nadšene.
"Kdysi jsem od něho možná něco četl..., no ty výsledky nemáš tak špatný, aby si se uchýlila k tak radikálnímu řešení ne?", poznamenal sarkasticky.
"Ja neviem. Je to nadimenzované. Proste takto ďalej nezvládam fungovať. Môj život je sračka a ja ho musím dať dokopy. Pôjdem do toho. Už som sa rozhodla."
"Na jak dlouho?"
"Minimálne šesť mesiacov. Možno rok."
Adam sa nahlas sa zasmial, pokrčil plecami, vzal dojedený tanier a dopil zvyšok kávy. Zamieril do chodby, kde si začal obúvať topánky.
"Musím do práce. Uvidím tě ještě?", spýtal sa nádejne.
Ava zostala ticho sedieť. Adam sa vrátil do kuchyne, vzal si bundu prevesenú na stoličke. Ako sa obliekal Ava sa vytrhla zo zamyslenia, pozorovala jeho svetlé vlasy a fúzy a záhyb šije, až sa začala usmievať.
"Si dobrý chlap, nájdeš niekoho s kým to bude naozaj.", povedala a silno ho objala.
"Pokud si myslíš že potřebuješ nějakej zkurvenej trenažér života, tak ti to nebudu rozporovat," povedal Adam výbušne.
"Nie je to trenažér, je to experimentálny projekt s využitím najnovších technológií v metaverse." kontrolovala mu Ava tak trochu sfanatizovane.
"Který tě na rok odvede někam do Savolaxu, kde nebudeš žít vůbec. Víš co, dělej jak myslíš. Ja musím.", povedal Adam a zvrtol sa cestou k dverám od Avinho bytu. Promiň, vrátil sa pobozkal ju na čelo a "Víš že tě mám rád. Drž se." povedal a zabuchol za sebou dvere.
Welcome to the Meta Therapeutic World, it is the first of the possible worlds of infinite growth and self-improvement of one's choices. For Verso users we have a 10% discount on a 6 month stay. If your decision score is more than 50 000 add another 10% discount.
Na webe sa zjavil loop digitálneho uroborosa s kriklavoružovím nápisom na kriklavozelenom pozadí MTW, ktoré sa genericky opakovalo. Ava klikla na ikonku "buy residence". Načítala čip z ruky, ktorý jej automaticky odčítal 10 % zľavu. Potom klikla na Pay.
III.
Meta Therapeutic World bol nenápadne ukrytý v lese medzi švédskymi jazerami. Komplex bol minimalisticky šedý, ako nejaký hangár s veľkou záhardou, botanicko-sochárskym parkom a rôznymi posedeniami. V parku sa prechádzalo niekoľko ľudí s okulusmi na hlave, iný si čítali, cvičili jogu, jedli, alebo odpočívali na ležadlách. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby každé ich rozhodnutie čo v prítomný okamžik urobia nebolo podmienené dôkladným skenom informácií o ich fyzickom, či duševnom stave. Rozhodnúť sa potom mohli sami.
Use it, or lose it. Bolo heslo týchto dní. Neurónové spoje, ktoré účastníci projektu používali, boli posilňované, zatiaľ čo tie nepoužívané pomaly zanikali. Adaptabilita mysle sa naštartovala na základe opakovania už po štyroch týždňoch programu. Zmyslom ďalších dvadsiatich bolo udržiavať správnosť rozhodnutí v neustálom chode a automatizovať ich na podvedomej úrovni. Znamelo to aj, že výsledky v decision makeroch klesali.
Ava sledovala prednášku Benjamina Hardyho 10x Is Easier Than 2x. Pritom si písala poznámky pomocou hlasového asistenta. Pípla jej správa, že by mala doplniť 0,4 litra pitného režimu a methylových derivátov xanthinu.
"Kofeín jupí"., skríkla nadšene. Uložila poznámky, dala si dolu oculus a zamierila do kaviarne.
"Čau Ava!", povedal espressovač umelo vygenerovaným hlasom, keď sa k nemu blížila.
"Čau Pedro, jednu personalizovanú kávu."
Espresovač spustil prípravu nápoja.
"Na čom pracuješ?", spýtal sa.
Ava sa zasmiala. "Na sebe Pedro."
Na sebe Pedro." zopakoval espresovač a vyklopol kávu do svojho zásobníka.
"Nié, do čerta Pedróó!!!", skríkla Ava a utrela kávovú spúšť.
Na obrazovke kávovaru sa objavilo Restart and Clean.
"Hm tak si nedám kávu, pomyslela si Ava sklamane, odklikla na metapegery pohár vody a sadla si do kaviarne do pohodlného kresla.
Otvorila knihu Jamesa Bridle Temné zítřky a začítala sa do nej.
Komputace je neprůzračná, odehrává se totiž ve stroji, za obrazovkou, ve vzdálených budovách jakoby v mračně - cloudu. Touto neprůzračnosti lze proniknout přímým nazíráním na kód a data, přesto však zůstava mimo chápaní väčšiny lidí. Tento jev je známý jako automatizační zkreslení a byl zaznamenán ve všech oblastech komputace od software, po kontrolu pravopisu po autopiloty bez ohledu na osobnostní strukturu jedinece. Automatizačné zkreslení působí, že automatizované informace klademe nad vlastní zkušenost, i když jsou v rozporu s ostatními pozorovaními, zvlášť když taková pozorování postrádají jednoznačnost.
Spomenula si na Adama, na jeho zamračený výraz v tvári, keď mu hovorila neký zo svojich nových zaručených a objavných konceptov. Usmiala sa a otvorila malý pokrčený notes s zastrúhanou ceruzkou v gumičke na obale. Zamyslela sa a začala písať.
Myslím na naše cesty
ktoré sa nikdy neprepoja
na miesta ktoré sme nestihli navštíviť
na vlakové nádražia českej periférie
na vraky áut parkoviská a na hmlu
Myslím na tvoju modrú vetrovku
ktorú si obliekaš keď je vonku sychravo
na to ako impulzívne dopíjaš kávu
keď niekam odchádzaš
Myslím na to, ako sa prechádzaš mestom
ako dizajnér vlastného života
s úprimne zahĺbeným
a sústredeným pohľadom
do neznáma