Zákon zotrvačnosti
Rem Fall sa stretával so ženami, ktoré o neho prejavovali záujem často. Pravidelne sa do neho zamilovávali kolegyne v práci, študentky na vedeckých konferenciách čašníčky v baroch, pokladníčky v supermarketoch a dokonca aj fenky, ktoré sa radostne venčili v parkoch opúšťali svojich páničkov a bežali za Remom. Aspoň v jeho predstavách.
Rem chodil do práce - planetária nad mestom pešo, aby znásobil počet žien, ktoré cez deň uvidí. Sedával po večeroch v kaviarni na námestí vo výklenku za oknom do rušnej ulice, zapisoval si niečo do Moleskinu, kým pozoroval klopkajúce opätky žien vracajúcich sa z kancelárií domov za svojimi manželmi. Čas trávil na zoznamovacích aplikáciách, kde sliedil na ženy s dlhými vlasmi a plnými perami, ktoré zapadali do jeho predstáv. A každý večer sa vracal do svojej samoty, kde sníval o náhodných vzplanutiach, vzrušení ženských tiel a pritom sledoval erotické videá do neskorej noci.
Rem Fall neveril v lásku. A už vôbec nie tú nepodmienenú. Milostné spojenie pre neho znamenalo predovšetkým uspokojenie jeho vlastných potrieb. Ale jeho nároky s každou ďalšou ženou rástli. Bol unavený z toho len dávať a nič si nevziať späť. A čím viac nad tým rozmýšľal, tým menej mu zamilovanosť žien v jeho prítomnosti imponovala. Videl v nej ženskú vypočítavosť ukrývať erotické túžby za skutočné city. V skutočnosti však žiadnej z nich na Removi vôbec nezáležalo. Zamilovávalii sa do pocitu žiadanosti, do pozornosti, komplimentov, vlastne samé do seba. Na to predsa nepotrebovali Rema.
Ale Rem nedokázal odolať. Ženská krása bola pre neho niečo ako Proxima Centauri, jeho najobľúbenejšia a zároveň najbližšia hviezda k slnečnej sústave, ktorá ho hypnotizovala ako magnet, vždy keď sa zahľadel do teleskopu. Ale zároveň mu bola ľahostajná, hneď ako sa zavreli dvere planetária. Voľným okom bola totiž väčšinu času nepozorovateľná.
Rem miloval knihy o kozmológii a kvantovej fyzike. Keplera, Kopernika, Braheho, Newtona, Einsteina. Jeho vedomosti siahali až do pozorovania hviezdnej oblohy v Starovekom Grécku a hudby sfér Pythagorasa zo Samosu. Bol presvedčený že všetko so všetkým súvisí. Každá molekula a častica hviezdneho prachu sa snúbi do masy, ktorú v súčasnosti žijeme.
A ženské telá sú toho súčasťou. Ako hmota. Zmyselné oči, pohľad srnky, jemné pery, plné líca a čeľusť, ktorú lemujú pramene dlhých vlasov, úzky krk, hebká koža, plné prsia, klenutý driek, úzky pás, guľatý zadok, krásne tvarované nohy, kostnaté členky a drobné prsty a ramená. Rem sa vytrhol z predstavy ako každú túto časť ženského tela nežne bozkáva.
Predstavoval si oddanosť tela, ktorého sa mohol na chvíľu zmocniť iba on, tela ktoré mu patrí viac ako vlastné myšlienky. Vzrušovalo ho, že mozog má ženskú podstatu a môže dávať len keď prijal. Sex podobne ako vedomosti pre neho predstavoval toto nekonečné pole napätia. Prijať niečo do seba, aby sa energia vrátila späť. Naplniť na moment prázdnotu plnosťou. Ale vedel, že svoju knihu, ktorú písal už od momentu, kedy nastúpil na Vysokú školu nedokáže dokončiť. Že príliš osciluje medzi týmito dvoma bodmi. V neustálej myšlienkovej a fyzickej kopulácii. Vzrušenie striedalo sklamanie.
Nedokázal zostať konštantný. Nedokázal myslieť na niečo iné ako spojenie a v stave preorgasmu dokázal tráviť celé hodiny, ako keď pozoroval hviezdnu oblohu voľným okom. Volal to zákon zotrvačnosti. Ďaľší večer sedel na bare a prepočítaval štatistiku, koľko žien, ktoré osloví môže znamenať že si ich v ten večer odvedie domov. Koľko žien, ktoré si odvedie domov sa do neho zase zamiluje? Koľko ich zostane sklamaných? A koľko dostane odpovede. Rem nevedel. Počítal si len tak zo zábavy vzorec nejakej binárnej operácie potom napísal pár ženám aký majú večer a čo práve robia a poslal fotku prázdneho pohára whiskey s roztápajúcou sa kockou ľadu na samom dne.
Jednou z adresátok bola aj čerstvo rozvedená Viola Land, ktorá si práve varila doma cestoviny s krevetami a dopíjala biele víno, ktoré do nich pridávala a plánovala pustiť si nejaký film na Netflixe. Okrem toho si však predstavovala ako nekoho pri tejto večeri pohostí a tak ju Remova správa potešila. Hoci sa dlhšie nevideli, strávila s ním pred pár mesiacmi niekoľko večerov a jeho spoločnosť jej bola príjemná. Viola spontánne pozvala Rema na večeru. On sa len usmial, zaplatil drink, kúpil vo večierke fľašu vína a o polhodinu stál pred jej vchodovými dverami.